Ako podporovať aktivity JA Slovensko?

Zatvoriť


Ako sme plávali finančnou gramotnosťou

Dovoľte mi, aby som sa Vám predstavila. Volám sa Zuzana Lenártová a učím 13-ty rok na Základnej škole v Kluknave. Zloženie našich žiakov je komplikované. Máme 65 % žiakov z marginalizovanej skupiny. Program Viac ako peniaze som zaradila do predmetu občianska náuka, kde som sa snažila prejsť aspoň 8 kapitol. Učila som v dvoch triedach 7.A, ktorá pozostáva z 22 dvoch žiakov z majoritnej skupiny a 7.C, ktorá pozostáva z 20 žiakov z minoritnej skupiny. Vlastne mám momentálne 17 detí, pretože v triede sú tri matky, ktoré si vo veku 13 rokov plnia materské povinnosti. V 7.A sú žiaci, ktoré som oficiálne zaregistrovala do online učebnice, kde som sa snažila prejsť čo najviac kapitol. Bohužiaľ tieto deti boli lenivé a brali vzdelávanie na ľahkú váhu, pretože sme to brali na hodinách občianskej náuky a neboli klasifikované. V poslednej dobe tieto deti nezaujíma vôbec nič. Môžem hovoriť o finančnej gramotnosti, keď nemajú čas a ani chuť riešiť poobede tieto kapitoly. Podarilo sa nám však získať jeden veľký projekt, kde si môžeme vybrať nové predmety do školského vzdelávacieho programu a práve program Viac ako peniaze budeme na budúci školský rok učiť v dvoch triedach, čo sme veľmi radi.

No, ale aby som nepísala len samé nudné vety. Rozhodla som sa Vám popísať priebeh jednej hodiny práve v mojej rómskej triede, kde som mimochodom triedna. Budem písať presne tak, ako mi to napísali moje deti. Takže s chybami. Vysvetlila som mojim krásnym deťom, čo budeme preberať a čo je to finančná gramotnosť. Prvá kapitola bola Peniaze. Musím povedať, že v tom mali prehľad, tieto deti nemôžu robiť s počítačom, pretože doma ho nemajú a v škole na to priestor nie je. Musela som tak niektoré texty a aktivity prefotiť. Potom prišla druhá kapitola Naše príjmy a výdavky. Tu už nastala menšia zábava. Na otázku: “Aké majú ich rodičia príjmy?“ Odpovedali rôzne: „Čo na šek.“, „Čo na poštu.“, „Chmotná núdza.“, „Dôchodky.“ Aké majú výdavky? Odpovede: „Jedlo, šaty.“. Keď som sa ich pýtala, či si vedia niečo ušetriť tak mi povedali, že hej na užernika, na splatky. Vysvetlila som im, ako si ušetriť peniažky na ďalší mesiac, tak sa mi smiali, že oni nemusia, načo im. Keď som postupne prešla ďalšie kapitoly napr. Banky a spýtala sa ich, čo je to Banka, odpovede boli: „Banka je pošta“, „Slovenska sporiteľna na Krompachy.“ Nedá sa všetko popísať, čo som s nimi preberala, ale urobila som malý kvíz a tú sú odpovede na otázky:

Kto dohliada na banky v Slovenskej republike? Odpovede: dozorci, policajti, revizori.

Čo je účet v banke? Odpovede: na dochodky, na podpory, na chmotnu nudzu.

Čo je pin? Odpovede: 0000, 3868, to čo do telefonu.

Čo je kreditná karta? Odpovede: čo do autobusu, čo do vlaku, kartička poistenca.

Čo je to vkladná knižka? Odpovede: dochodok.

Čo by si si kúpil, keby si mal veľa peňazí? Odpovede: Strechu pod chlavu.

Čo je poistenie? Odpovede: kartička poistenca.

Kto je to úžerník? Odpovede: čo dava zlato, tabak, čo mi dá 100 € a ja dám 150 €.

No v podstate sú to jednoduché deti, nemá ich to kto naučiť a my učitelia zázraky nedokážeme urobiť. Pochádzajú z chudobných rodín a často nemajú peniaze na prežitie. Tieto deti nezmení nikto, ani budúce generácie neprinesú žiadne zmeny, lebo takto ich vychovali rodičia, sú naučené žiť z peňazí od štátu. Postavia si jednu izbu a to je ich dom. V 14-tich otehotnejú a žijú si kľudným životom, žijú pre prítomnosť a nestresujú sa zo života. Neriešia, kto zaplatí hypotéku, či budú mať pre dieťa nejaké peniaze navyše, aby zaplatili krúžky. Mali sme aj veľmi šikovné deti, ale bohužiaľ ich komunita ich neprijala, chlapec skončil s čistými jednotkami, doštudoval strednú školu, zamestnal sa v miestnej fabrike, kde mu dali minimálnu mzdu 320 € a všetci sa mu smiali, že oni za 300 € ležia doma. Chlapec to napokon vzdal. Napriek tomu, že sú tieto deti aké sú, mám ich rada, lebo naozaj je s nimi niekedy veľká zábava. Odpovedajú jednoducho a my s nimi musíme takto aj hovoriť. Niekedy nedokážeme po celom týždni povedať jednoduchú, súvislú vetu, pretože naša slovná zásoba je veľmi obmedzená na výroky: prestaň, nerob, nekrič, buď ticho, píš. Je to náročná práca, už len naučiť tieto deti čítať a písať, nieto ovládať cudzí jazyk. My na východe si vyberať nemôžeme a sme radi, že máme prácu akú máme. Finančnú gramotnosť by som odporučila učiť od prvej triedy a mala by byť súčasťou rôznych komunitných centier.

PaedDr. Zuzana Lenártová
Základná škola Kluknava